
Ako premeniť nevyužité budovy na školy, bývanie aj kultúru

Často hovoríme o tom, že potrebujeme viac stavať. Diskusia na konferencii Real Estate Vision & Trends 2025 však ukázala, že riešenie máme často priamo pred očami.
Slovenské mestá sú plné budov, ktoré len čakajú na svoju druhú šancu. Máme školy, internáty, administratívne priestory a priemyselné areály, ktoré už splnili svoj pôvodný účel a teraz čakajú na "druhý dych".
Diskusia, v ktorej sa stretli lídri samospráv a štátu – Lenka Antalová Plavuchová (Viceprimátorka hlavného mesta Bratislava), Juraj Droba (Predseda Bratislavského samosprávneho kraja), Peter Šesták (Generálny riaditeľ sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR) a Michal Hladký (Expert pre mestský rozvoj a zahraničné vzťahy, riaditeľ Creative Industry Košice) – sa niesla v duchu jasného posolstva: Slovensko stojí na prahu novej realitnej éry.
Prečítajte si success stories, ktoré dokazujú že sa to dá.
Rekordné tempo: Keď sa chce, škola stojí za 2,5 roka
Viceprimátorka Bratislavy Lenka Antalová Plavuchová predstavila obnovu ZŠ Plickova v Rači ako dôkaz, že rekonštrukcia dokáže byť rýchlejšia než nová výstavba. Objekt bol 15 rokov mimo prevádzky a v zlom technickom stave.
Zrekonštruovaná budova ZŠ Plickova v Bratislave-Rači. Zdroj: Mesto Bratislava
Výsledok?
- Kompletná výmena infraštruktúry „od podlahy po strechu“.
- Rekordný čas realizácie: 2,5 roka od povolenia po otvorenie.
- Škola, ktorá dnes slúži 500 deťom a vyzerá ako novostavba.
Tento projekt je jasným signálom: Rekonštrukcia nemusí byť strašiak. Naopak, môže byť tou najrýchlejšou cestou, ako vyriešiť nedostatok miest v školách.
Flexibilné plánovanie: Škôlka, ktorá myslí na demografiu
Ešte inovatívnejší prístup ukázala škôlka Tramín. Namiesto chátrajúcej vinárne dnes v Rači stojí moderná drevostavba. Čo je na nej fascinujúce? Jej flexibilita.
Kľúčovým prvkom je adaptabilita. Samospráva pri projektovaní zohľadnila starnutie populácie. Budova je navrhnutá tak, aby sa v budúcnosti, keď klesne dopyt po miestach v škôlkach, dala bez náročných stavebných zásahov zmeniť na zariadenie pre seniorov.
Tento prístup šetrí verejné zdroje a zabezpečuje dlhodobé využitie majetku.
MŠ Tramín: Predtým chátrajúca vináreň, teraz moderná drevostavba pripravená na budúcu zmenu účelu. Zdroj: Mesto Bratislava
Toto je ukážka zodpovedného plánovania – nestaviame len pre dnešok, ale vytvárame hodnotu, ktorá bude slúžiť komunite desiatky rokov, bez ohľadu na to, ako sa zmenia jej potreby.
Výzva pre legislatívu: Projekt v Záhorskej Bystrici
V Záhorskej Bystrici prebieha unikátna spolupráca mesta, kraja a mestskej časti na transformácii areálu bývalého SOU energetického. Plán zahŕňa nájomné bývanie, zariadenie pre seniorov a školu.
Tento projekt slúži ako dôležitý pilot pre modernizáciu predpisov. Pri konverzii internátu na byty narazil tím na limity súčasných svetlotechnických noriem. Hoci sú dispozície vhodné na bývanie, kvôli orientácii na sever nespĺňajú tabuľkové požiadavky na preslnenie pre trvalý pobyt. Časť bytov preto bude klasifikovaná ako apartmány.
Tento príklad otvára dôležitú odbornú diskusiu o potrebe aktualizácie technických noriem tak, aby lepšie reflektovali špecifiká rekonštrukcií v zastavanom území a nebránili efektívnemu využitiu budov.
Regionálny rozvoj: Kampusy namiesto izolovaných budov
Bratislavský samosprávny kraj pod vedením Juraja Drobu prechádza od rekonštrukcií jednotlivých budov k rozvoju celých areálov. Popri obnove kultúrnych pamiatok (Synagóga v Senci, Modranský kaštieľ) sa kraj sústredí na tri veľké vzdelávacie kampusy.
Najvýraznejším je projekt Patrónka. Bývalá továreň na muníciu sa má zmeniť na 5,5-hektárový kampus prepojený s vedeckými inštitúciami a zoologickou záhradou.
Kampus Patrónka: Transformácia 5,5-hektárového priemyselného brownfieldu na moderné vzdelávacie centrum. Zdroj: BSK / Studio Perspektiv
Vízia zahŕňa:
- Pamätník pripomínajúci históriu lokality
- Kultúrno-kreatívne centrum
Medzinárodnú školu v spolupráci so súkromným investorom. Cieľom je vytvoriť nové sekundárne centrum Bratislavy s funkciami vzdelávania, práce a oddychu.
O budúcnosti budov rozhoduje umelá inteligencia
Optimizmus nám dodáva aj pohľad do Košíc. Michal Hladký z CIKE predstavil, ako nám technológie pomáhajú robiť lepšie rozhodnutia.
Mesto využíva dáta a umelú inteligenciu nie na to, aby ľudí nahradilo, ale aby im lepšie porozumelo. Systém SAM-SUD pomáha nájsť pre každú prázdnu budovu tú "pravú" funkciu – či už chýba lekár, škola alebo bývanie.
Systém SAM-SUD využíva dáta a umelú inteligenciu na nájdenie ideálnej novej funkcie pre prázdne budovy. Zdroj: CIKE / Michal Hladký
Vďaka tomu sa mestá stávajú "smart" v tom najlepšom zmysle slova – sú vnímavé k potrebám svojich obyvateľov.
Koniec chaosu? Štát chystá nový úrad pre majetok
Pozitívne správy prichádzajú aj z úrovne štátu.
Tomáš Šesták (Ministerstvo Vnútra SR) potvrdil, že vzniká jasná stratégia na centrálne riadenie majetku. Cieľ je jednoduchý a logický: mať v budovách poriadok, starať sa o ne profesionálne a tie nevyužité ponúknuť na dobré účely, napríklad na nájomné bývanie.
Je to krok k transparentnému a efektívnemu štátu, ktorý si váži svoje zdroje.
Budúcnosť je v "recyklácii" priestoru
Cesta vpred nevedie cez nekonečné zastavovanie zelenej krajiny, ale cez oživenie toho, čo už sme raz vybudovali.
Ak spojíme sily, upravíme pravidlá a využijeme dáta, môžeme v najbližších rokoch získať tisíce nových bytov, škôl a komunitných centier – rýchlejšie a ekologickejšie než kedykoľvek predtým.
Najlepšie roky našich budov máme ešte len pred sebou.

